Túlanie po našom

V predchádzajúcich desiatich týždňoch sme sa na stránke kniznicasl.sk a FB profile knižnice „túlali po našom“ (regióne) a objavovali viac i menej známe miesta okresu Stará Ľubovňa, a občas sme zašli aj za jeho hranice. Preverte si, čo ste sa o našom regióne dozvedeli. 

Na záver nášho seriálu potuliek po regióne Stará Ľubovňa ponúkame tip na výlet, ktorý môžete absolvovať po častiach, alebo sa vydať aj na niekoľkodňové putovanie Ľubovnianskou vrchovinou, ktorá je údolím Popradu a Spišsko-šarišským medzihorím rozdelená na dve časti. Po hrebeni jej východnej časti prechádza štátna hranica, ale aj medzinárodná diaľková turistická trasa. Ak by ste chceli prejsť iba Ľubovniansku vrchovinu, mohli by ste v obci Frička (okres Bardejov) vystúpiť po lesnej ceste na červeno značenú turistickú trasu a zamieriť na východ, cez Kurovské sedlo až po Obručné a potom pri Čirči prejsť cez lávku do Andrejovky a po modrej turistickej značke sa vyštverať na Kurčínsku Maguru. Neďaleko vrcholu Kurčínskej Magury nájdete zaujímavý prírodný výtvor (podľa niektorých zdrojov dokonca megalitickú stavbu) – Zbojnícku jaskyňu alebo Dubný kameň. Z Kurčínskej Magury sa sieťou rôznych turistických trás cez Orlovskú Maguru, Malolipnícke sedlo, Marmon, Osly, sedlo Vabec dostaneme na najvyšší bod Ľubovnianskej vrchoviny – Eliášovku (1 023,4 m n. m.) nad pútnickým miestom Zvir pri Litmanovej.
Ak by vám neprekážalo zatúlať sa za hranice (do Poľska), od Kráľovej studne nad Lenartovom zbehnite do Wojkovej a potom cez sa Dubne vyberte do Muszyny, odkiaľ je to len kúsok po modro značenej turistickej trase do Legnavy a odtiaľ cez Kurčínsku Maguru až na Eliášovku.
Okrem nenáročnej turistiky lesnými cestami, lúkami, čučoriedčím, okolo strmých rázsoch potokov, môžete preskúmať staré i novšie chrámy -murované i drevené (napríklad vo Wojkovej, Dubnom a Leluchowe). V Čirči neobíďte Rusínsko-národno cirkevné múzeum Myrona Podhajeckého a v Muszyne sa turistické atrakcie vari ani porátať nedajú. Na trase môžete „vyliezť“ aj na dve turistické rozhľadne (Kráľova studňa a Eliášovka), ak nerátame tú v muszynskom kúpeľnom parku.
Za krásou netreba chodiť ďaleko. Je tu, za rohom.

Minulý týždeň sme naše túlačky venovali mestu Podolínec s množstvom kultúrnych pamiatok na relatívne malej ploche. Dnes sa vyberieme do prírody v katastroch obcí Kyjov a Šarišské Jastrabie, kde nájdeme nevídanú koncentráciu prírodných pamiatok. Na predposledný „výlet“ vyrazíme od juhu. Smerom od Kamenice, po pravej strane cesty, nájdeme dobre dostupný Mníchov prameň a nad ním cestu cez Pusté pole strážiaceho Spiaceho mnícha – skalný útvar, ktorý je súčasťou bradlového pásma siahajúceho od Záhoria cez Súľovské skaly, Oravu, Pieniny až do Rumunska. Po modrej turistickej značke vedúcej z Pustého Poľa (mimochodom najmladšej obce v našom okrese, ktorá vznikla v roku 1956 osamostatnením od obce Krivany) sa cez centrum obce Kyjov dostaneme k ďalšej prírodnej pamiatke v jej katastri – nápadným vápencovým bradlám, sčasti porasteným vápnomilnou vegetáciou – Lysej hore. Po modrej turistickej značke môžeme pokračovať do prírodnej rezervácie Čergovský Minčol a vrátiť sa trebárs aj po žlto značenej trase cez Šarišské Jastrabie na hlavný cestný ťah. Komu by sa nechcelo merať až taký kus cesty, môže si pri ceste do Šarišského Jastrabia obzrieť ďalšie dve prírodné pamiatky – výrazné bradlové útvary Rebrá a Kyjovské bradielko s výskytom viacerých chránených druhov flóry i fauny, najmä ohrozených karpatských malakocenóz (spoločenstiev mäkkýšov). Juhozápadne od Šarišského Jastrabia sa nachádza ďalšia prírodná pamiatka – Okrúhly kopec – nápadné, takmer pravidelne okrúhle bradlo s nadmorskou výškou 628 m. A ešte stále nie je nášmu výpočtu koniec – blízko hlavnej cesty medzi obidvoma obcami sa na ploche o trochu väčšej ako 2 hektáre zachoval posledný ekosystém svojho druhu v Ľubovnianskej vrchovine – prírodná rezervácia Slatina pri Šarišskom Jastrabí. Prekvapení? Aj my sme boli.

Na našej ôsmej túlačke zamierime na západ okresu. Do historického Podolínca, ktorého jadro bolo vďaka jeho výnimočnosti vyhlásené 11. júna 1991 za mestskú pamiatkovú rezerváciu (na Slovensku je takýchto rezervácií 18). Na svoje si tu prídu obdivovatelia historických pamiatok i milovníci záhad. Vo východnej a južnej časti námestia tu nájdeme zachované hradby i s baštami, jednu z dominánt mesta predstavuje areál kláštora (založený v roku 1642), ktorému dominuje kostol sv. Stanislava s najvyšším oltárnym obrazom na Slovensku (podľa datovania na obraze z roku 1688). Kostol Nanebovzatia Panny Márie ukrýva vzácne stredoveké nástenné maľby zachované na stenách a klenbách presbytéria a na víťaznom oblúku. Vedľa farského kostola nájdeme typickú spišskú renesančnú zvonicu. A kde sú tie záhady? Prvou z nich je stratený podolínsky hrad, ktorý po sto rokoch „nanovo objavil“ historik Miroslav Števík na začiatku 20. storočia – identifikoval jeho základ v budove terajšieho mestského úradu z roku 1903. Druhou záhadou je Podolínske strašidlo z pera maďarského spisovateľa Guylu Krúdyho.

Kto by nemal dosť historických pamiatok, môže sa vybrať na mestský cintorín, kde sa nachádza údajne najstaršia zachovaná architektúra na území severného Spiša – kaplnka sv. Anny, ktorej románska časť – podkovitá apsida pochádza z polovice 13. storočia.

Neďaleko Podolínca nájdeme aj zaujímavú a málo známu prírodnú pamiatku. Stačí sa vybrať po zeleno značenej turistickej trase z Podolínca do Vyšných Ružbách a nad Panskými lúkami vás smerovka navedie odbočiť do masívu vrchu Čuba k Jaskyni v Čube, ktorá patrí medzi tridsiatku voľne prístupných jaskýň na Slovensku. Informačný panel osadený blízko vstupu hovorí o skromnej sintrovej výzdobe podzemnými vodami vymodelovanej jaskyne.

Pred týždňom sme sa na našich túlačkách zamerali na existujúce i „stratené“ kúpele v našom regióne, ale jeho bohatstvom sú aj ďalšie minerálne pramene. O významnosti týchto prameňov svedčí aj taký „nudný“ dokument, ako je Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. marca 2000 o vyhlásení prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd, kde nájdeme medzi uznanými liečivými prameňmi vrt MS-1 v obci Sulín a pramene Izabela a Pri pošte (vrt VR-2) v obci Vyšné Ružbachy; ako prírodný zdroj minerálnej stolovej vody sa tu spomína prameň Veronika (vrt LZ-6) v obci Nová Ľubovňa.

Do fliaš plnené vody Ľubovnianka a Sulínka pozná celé Slovensko, pričom Sulínku plnili do fliaš už od roku 1836 a cez Prešov, respektíve poľskú Krynicu, ju vyvážali okrem celého Rakúska-Uhorska i do zámoria – USA a Kanady. Toto je pomerne známy fakt, ale už oveľa menej sa vie o tom, že túto exportnú komoditu z údolia Popradu plnili do sklenených fliaš vyrábaných v sklárskych hutách v Malom Lipníku a Veľkom Sulíne.

Okrem týchto známych prameňov máme na území okresu množstvo ďalších minerálnych vôd, ktoré majú svojich priaznivcov nielen mimo okresu, ale aj kraja. Mnohé z nich nájdeme aj v turisticky atraktívnom prostredí, tak ako je prameň schovaný v murovanom prístrešku v areáli bývalého amfiteátra blízko Legnavy, kde sa niekedy konali folklórne slávnosti a leží na cyklotrase spájajúcej niekoľko prameňov – okrem už spomínaných aj vo Forbasoch, Lackovej, Litmanovej a Hraničnom. Minerálne pramene (ščavy, vajcovky, kyselky) nájdeme takmer v každom kúte nášho okresu – v Šambrone, Plavnici, Údole, Hajtovke, Pustom Poli, Vislanke, Jakubanoch, Kamienke, Veľkom Lipníku, Haligovciach, Veľkej Lesnej. Každá je na niečo a každá je pre niekoho.

Minulý týždeň sme s vami a našimi túlačkami navštívili najvyššie vrchy v našom okrese. Dnes sa vydáme po kúpeľných stopách a ich historickej podobe. Kúpele Vyšné Ružbachy sa do terajšej podoby rozhodol vystavať gróf Andrej Zamoyski. Ten sa oženil s dcérou sicílskeho kráľa s princeznou Karolínou z Bourbonov. Z vena, ktoré vyženil kúpil okrem iného Ľubovniansky hrad, minerálne pramene, travertínový lom či 700 jutár lesa vo Vyšných Ružbachoch. Viac o rodine Zamoyskich či de Bourbon sa dočítate v publikácii od Kataríny Chapuis Šutorovej – Ružbašská kráľovská svadba. Kúpele vo Vyšných Ružbachoch tvoril spočiatku len jeden kúpeľný dom, vedľa Vulkanu – travertínového jazierka Kráter. Mal 6 kabín s drevenými vaňami, do ktorých bola voda vedená drevenými rúrami. Kúpeľný proces zabezpečovala kúpeľníčka, ktorá nosila horúcu vodu do vaní a drevenými rúrami púšťala studenú vodu z prameňa. Dnes sa tu liečia onkologické ochorenia, choroby obehového či tráviaceho ústrojenstva, ženské choroby, duševné choroby, choroby z poruchy látkovej výmeny a iné.

V údolí potoka Ľubovnianka sa nachádzajú naše druhé najznámejšie kúpele – Ľubovnianske. Istú dobu boli po kúpeľoch v Smokovci označované za druhé najvýznamnejšie na Spiši. V roku 1813 podal lekár Jozef Lippits Miestodržiteľskej rade podrobnú správu o dvoch liečivých minerálnych prameňoch a ich chemickom rozbore, ako aj o kúpeľoch Nová Ľubovňa.  Píše o tom, že fungujú už niekoľko rokov. Sú lokalizované uprostred lesov a majú dva pramene: nižný a vyšný. V roku 1876 tu stálo viacero kúpeľných objektov: veľký švajčiarsky dom (2 poschodia, spolu 23 izieb), malý švajčiarsky dom (3 izby), ďalej „trakty č. II, III, IV a V“ spolu s 27 izbami, ktoré boli spojené aj s kúpeľnými miestnosťami. Do fungovania kúpeľov nepriaznivo zasiahla prvá svetová vojna. Dnes slúžia najmä na rekreáciu a liečbu zažívacieho traktu. V okrese sme mali aj kúpele, o existencii ktorých vie dnes už málokto. Pri sírnych prameňoch (dnes prameň Švabľovka) neďaleko Hniezdneho vznikli v 19. storočí vaňové kúpele. V roku 1923 bol v kúpeľoch postavený aj tanečný pavilón. Kúpele, ktoré poskytovali účinné liečebné kúry pri reumatických chorobách zničil požiar a počas druhej svetovej vojny sa zmenili na rumovisko.

Poznáte príbeh Kaspareka? Minimálne počas Ľubovnianskeho jarmoku ste sa s legendou o ňom stretli. Hlavnou postavou historických udalostí z roku 1718, o ktorých sa zmieňuje aj Matej Bel, je ľubovniansky mešťan a obchodník s vínom Kasparek, ktorý bol obvinený z krádeže súdka zlatiek.
Maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth v knihe Ľubovnianske strašidlo opisuje súdny proces s Czernického ,,bandou“ razičov peňazí. Súdne spisy vo varšavskom archíve vraj vážia viac než metrák. Všetko to začalo, keď Czernickému otec nedal súhlas na sobáš s chudobnou Máriou Jablonskou, ale pobádal ho do vyššej spoločnosti, keďže mal v pivnici sud zlata. To podnietilo chlapca raziť falošné zlatky a vymieňať ich za otcove pravé. Do toho sa priplietol Kasparek, ktorý si z Varšavy do Ľubovne priviezol práve tento súdok zlata. Aféra s razičmi peňazí, do ktorej sa zaplietlo 65 ľudí, nakoniec siahala od Krakowa po Starú Ľubovňu. Kasparekov príbeh spracoval vo svojej „historickej detektívke“ Spišské tajomstvo Jožo Nižnánsky. V jeho interpretácii skutočných historických udalostí našli peňazokazci úkryt v baniach blízko mesta.
Dnes málokto vie, že bradlovom pásme nad Podsadkom skutočne nájdeme staré mangánové bane. Banské diela sa nachádzajú povyše občasného jazierka „Pod baňou“, v blízkosti lesnej cesty. Otvor šachty má obdĺžnikový tvar a kolmo pokračuje do hĺbky 10,5 m. Z dna šachty banské dielo pokračuje do prekvapivo veľkej komory (šírka asi 6m, výška 5m a dĺžka 9m). Prieskumom lokality sa v rokoch 1997-1998 zaoberali amatérski prieskumníci F. Kuľka a J. Kuľka zo Starej Ľubovne. Šachta bola potom ešte raz preskúmaná v rokoch 1998-1999 a v roku 1999 S. Pavlarčík, F. Kuľka a J. Kuľka zverejnili výsledky svojho výskumu. Ešte predtým údajne bane preskúmali hľadači legendárnej Mesačnej jaskyne.

Druhé zastavenie našich túlačiek po regióne nás priviedlo do centra mesta Stará Ľubovňa. V parku na Námestí sv. Mikuláša sa nachádza fontána predstavujúca jednu z pamätihodností mesta. V osemdesiatych rokoch 20. storočia ju na základe objednávky mesta vytvoril akademický sochár Štefan Kovaľ  ako súsošie  troch žien sediacich na kvádrových podstavcoch. Prvá z nich drží v náručí knihy, druhá má ruky položené na hrudi a tretia má otvorené náručie. Tieto tri monolity symbolizujú poéziu, vrchovinu a domovinu. Tento harmonický celok má zdôrazňovať úzku spätosť s dlhoročnou tradíciou celoslovenského festivalu umeleckého prednesu poézie a prózy žien s medzinárodnou účasťou, ktorú všetci dobre poznáme pod názvom Naša Vansovej Lomnička. O umeleckých dielach v interiéroch a exteriéroch a architektúre z obdobia socializmu v Starej Ľubovni sa dozviete viac od Moniky Pavelčíkovej v novej monografii mesta Stará Ľubovňa. Od fontány pred kostolom je to len na skok ku kinu Tatra. Na terajšiu Garbiarsku ulicu doň chodíme už od roku 1956 a jeho aktivity patria od roku 2004 pod Centrum  voľného času.  Zaujímavosťou je, že podľa vzoru väčších miest obyvatelia Starej Ľubovne prejavili záujem o zriadenie premietacej miestnosti – kina už v období medzi dvoma svetovými vojnami.  Ako sa dočítame v knihe Pavla Mišenka – Objavené v ľubovnianskom archíve, v roku 1929 zaznamenávame v dokumentoch okresného úradu snahu  Jozefa Dlugolinského o výstavbu kina aj v našom meste. Keďže kino malo stáť na pozemku pani A. Matavovskej, žiadosť bola 25. júla 1929 napísaná v jej mene. Už 27. júla sa konala obhliadka terénu. Z dostupných informácií vieme, že dom pani Matavovskej je v súčasnosti Penzión Gurmen, popri ktorom sa prechádzalo na Vyšnú ulicu, a práve v mieste, kde je teraz budova mestského úradu, bol už v roku 1929 v Starej Ľubovni vybudovaný prvý objekt na premietanie filmov.